RC Drift Team Bratislava

A-čkové štvrťfinále je takým zvláštnym súbojom. Aj víťaz, aj porazený vedia, že ešte nekončia a budú bojovať o prvú trojku. Preto je, aspoň podľa mňa, tento súboj odľahčený o stres z vypadnutia.

V prvom semifinále narazil Šalát na skvelého a ešte neporazeného Tommyho. Do súboja nastupoval s veľkým rešpektom a obavami, že bude len ďalším zárezom na Tommyho vysielačke. Tommy ani tu neprejavil strach či veľkú nervozitu a jazdil vyrovnane a pekne. Šalát musel vytiahnuť všetky triky čo mal a zariskoval, keď povolil uzdu svojmu motoru z obligátnych 80% na 90%. 8,5t brushless ždímal z bateriek čo to dalo a neraz bolo obtiažne udržať auto v želanej stope. Tommy sa držal ako kliešť a nevzdával sa bez boja. Po šiestich kolách bola pre pretekárov situácia neznáma. Porotcovia sa radili, kontrolovali svoje zápisky a nakoniec rozhodli v Šalátov prospech. Pre Tommyho to tak bola v ten deň prvá prehra, no našťastie v súboji, z ktorého ani porazení neodchádzajú do zabudnutia. Tommyho čakal boj o tretiu priečku a Šalát bol konečne zas vo finále.

Druhé semifinále, druhá dráma. Luky proti Piranhovi. Obaja pretekári jazdia podobný štýl a teda ani teraz nebol súboj jednoznačný. Luky dával do driftu srdce, naproti čomu zas Piranha dobre vie kde sú jeho medze a neprekračuje ich zbytočným riskovaním. Opäť raz ale rozhodovali malé chybičky a prejdená puklice teraz stáli Lukyho jeho prvé finále. Boj o tretie miesto mu ale aj tak sľuboval rekord v doterajšom umiestnení. Piranha si vo svojej kariére taktiež po prvý krát siahne na celkové víťazstvo.

Malé finále, súboj o tretieho. Luky vs. Tommy. Obaja s natrénovanou traťou, obaja znalý svojich predností, no obaja už aj isto unavení a s motorom, ktorý isto nie je chladný. Zhostili sa ale svojej role statne a ukázali, že nie ich účasť a postup dnes vonkoncom nebol dielom náhody. Tommy v tomto súboji ale zúročil veškeré odjazdené súboje (a že ich nebolo málo, celkovo 6) a vybojoval si tak svoje prvé pohárové umiestnenie. Len škoda, že sme práve na tento pretek mali tak malé poháre, lebo za svoj výkon by si zaslúžil pohár veľký ako Stanley Cup. Lukymu sa žiaľ ušla len zemiaková medaila, ale sú to aj cenné body do tabuľky a so svojim výkonom môže byť spokojný. Druhý pretek v živote a tretie miesto, celkovo 7 bodov... koľkí o tom len snívajú.

Tak ale už stojíme pred bránami finále a v ňom dvaja „matadori“ dokazujúci omladine, že ešte s nimi treba počítať. Dokiaľ sa neprejaví reuma, dokiaľ dovidia na auto, dokiaľ ujo Parkinson nepokazí ich drifty a dokiaľ im Alzhaimer neschová auto tak, že ho nenájdu, budú tu a budú chcieť vyhrávať. Dnešné finále patrilo Šalátovi a Piranhovi. Kamaráti sa postavili na kraj trate, podali si ruky, zaželali dobrú jazdu a šup... už to išlo. Rozhodcovia znalí problematiky pozmenili duel a prikázali obom nie 3, ale rovno 5 kôl ostrého tsuiso. Finálová jazda bola ako sa patrí presná, zaujímavá a dynamická. Medzery medzi autami neboli veľké, no ani tak sme sa jednoznačného predbehnutia nedočkali. Až v druhom tsuise, kúsok pred koncom po malej Piranhovej chybičke, keď za cieľovou šikanou pretiahol drift, mierne spomalil a točil vonkajší oblúk, natlačil sa Šalát do vnútorného okruhu a dúfal v predbehnutie. Piranha svoju chybičku ale korigoval a tak sa obe autá ťukli bokmi. Nie, nebol to náraz, len ťuknutie z ktorého nie je jednoznačne isté, koho chyba to bola. Pokračovali v preteku a dojazdili svoje kolečká. To bol asi jediný akčný moment finále. Rozhodcovia sa nakoniec dohadovali ešte istý čas a uzniesli sa na víťazovi štvrtého kola. Stal sa ním Piranha.

Potom nasledovalo už len bujaré oslávenie prvej trojky spŕškou konfiet, odovzdanie pohárov a bonsaju. Ten krásny deň tak naplnil svoj účel. Rád by som preto poďakoval všetkým, čo priložili ruku k dielu, čo prišli a spravili atmosféru tak dobrou, ako bola. Už sa teším na Round 5 

PS- Shadow, odpusť to krídlo, ale sranda musí byť 